Sám som mal dylemu rozhodnúť sa či sa mám zúčastniť tohto štrajku, alebo nie. Nakoniec som sa rozhodol medzi štrajkujúcich študentov neísť, ale bojkotoval som poobedňajšie vyučovanie.
Niekedy mám pocit, že táto reforma školstva sa robí na silu. Ako keby sa politici báli readkií ľudí, že so školstvom za posledné 10 roky nič nespravili. Je to ale pravda, so školstvom sa nič radikálne nespravilo. Akurát sa zaviedlo financovanie škôl na hlavu žiaka, nejaké divné poukážky na mimoškolské aktivity, pozatvárali sa desiatky škôl a to je asi tak všetko.
Za vzor ministrovi školstva by som dal ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, ktorý poskladal pracovný tím, pripojil k nemu aj opozičných poslancov s ktorými chodil na exkurzie do zahraničia, že ako tam ten systém funguje. Prepracoval ho na naše podmienky a hotovo. Keďže opozičný poslanci mali vynikajúcu možnosť oboznámiť sa s týmto systémom, nebol žiadny problém v parlamente ak sa príjilmali zákony o dôchodkovom systéme. Niektoré krajiny európskej únie hodnotia Náš dôchodkový systém za jeden z najlepších.
Bol by som veľmi rád ak by minister školstva vytvoril pracovnú skupinu, do ktorej by zapojil jednak odborníkov z radov poslancov (aj opozičných), vysokoškolských profesorov a aj ľudí z mimovládnych organizácií a spoločne by hľadali cestu, akou viesť Naše školstvo. Najúčinnejší spôsob je ísť sa inšpirovať niekam do zahraničia. Načo vymýšľať nejaký nový systém, ak už vo svete sú perfektne zabehnuté vysokoškolské systémy. Niektoré dokonca fungujú aj bez spoplatnenia.
Neviem či to tento minister ešte stihne, ale ten čo príde po ňom by už konečne mohol začať pracovať a nie iba si užívať ministerské výhody.
Komentáre